Splice-station-sidebar-header
No-podcasts
Ad
 
08
Jun
2012
Episode: Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Desiatu nedelu v Cezrocnom období 
Vatikánsky Rozhlas - Clips-SLO | 2404 Episodes
Liked it:
---
00:07:01:82 Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Desiatu nedelu v Cezrocnom období má názov: Hriech proti Duchu Svätému

V poslednom case, viac než kedykolvek predtým, hovoríme o tom, že Božia láska je bez hraníc a bez podmienok. Táto myšlienka mnohým otvára oci a privádza ich znova k viere a k životu. Ak pochopíme, že Boh svoju lásku neohranicuje a nelimituje nicím, v našom živote nastane revolúcia. Mnohí sme to zažili.
Preto nás ale snád nemilo prekvapuje, že v evanjeliu nasledujúcej nedele je spomínaný hriech, ktorý nebude nikdy odpustený. Je to hriech proti Duchu Svätému. Ježiš hovorí: „Ludom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšta naveky, ale je vinný vecným hriechom.“
Tieto slová v nás zaiste vyvolávajú mnoho otázok: Co to je za hriech a preco je neodpustitelný? Nehreším ním náhodou? Ako si môžem byt istý, že nehreším? A ako to vlastne je s tým bezpodmienecným odpúštaním? Je možné, aby Boh zo svojej nekonecnej milosrdnej lásky vynal jeden hriech a ten vyhlásil za neodpustitelný? Nechce ho odpustit alebo nemôže? Ak nechce, kde je jeho nekonecná velkorysost? Ak nemôže, kde je jeho všemohúcnost? Príliš vela otázok na to, aby sme tento problém prehliadli alebo sa mu nevenovali.
Americký psychológ a spisovatel Scott Peck vo svojej knihe Ludia lži (People of the Lie), ktorá je venovaná práve tomuto problému, hovorí, že ak chceme nájst ludí, ktorí naozaj hrešia, nemali by sme ich íst hladat do väzení, ale do kostolov. Na vysvetlenie tohto odvážneho tvrdenia uvediem: vo väzeniach nájdeme urcite tažkých zlocincov, ktorých v kostoloch nenájdeme. Lenže otázka je, cí títo tažkí zlocinci sú zároven aj tažkými hriešnikmi. Hriech je totiž koncept náboženský a predpokladá vieru v Boha. A tak je možné, že clovek sa síce môže tažko prehrešit proti ludskému zákonu a môže byt i odsúdený, ale pred Bohom môže byt cistý. Alebo naopak, môže byt cistý pred ludským zákonom, no pred Bohom môže byt tažkým hriešnikom.
Scott Peck tvrdí – hoci nepriamo – že za každým skutocným hriechom je lož. A lož, klamstvo, podvod, je iné meno pre diabla. Lož je podstatou diabolstva a diabol je kniežatom a otcom lži. Presne takto ho charakterizuje aj Ježiš u Jána: „Vaším otcom je diabol a vy chcete plnit túžby svojho otca. On bol vrah od pociatku a nezotrval v pravde, lebo v nom pravdy niet. Ked luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (8, 44). Teda opravdivými hriešnikmi a vlastne synmi a dcérami diabla sú tí, ktorí klamú a podvádzajú.
Toto tvrdenie je urcite zaujímavé, no zakladá sa na logike. Pozrime sa ako: páchat hriech nie je nikdy dobré. Clovek sa síce má snažit rást v cnosti a teda bojovat proti hriechu, lenže padnút a spáchat hriech je ludské. Nie je to ideál, je to však realita. Teda spáchat hriech, byt hriešnikom, nie je nic hrôzostrašné. Vyplýva to z našej padlej ludskej prirodzenosti, a teda akosi normálne sa ocakáva, že každý clovek pácha hriechy, teda, že je hriešny.
Avšak zároven sa ocakáva, že clovek si svoj hriech, ktorý spácha, prizná a že sa bude snažit od neho ocistit a škodu, ktorú ním spôsobil napravit. To znamená, že v tomto svojom hriechu nezotrvá, ale bude hladat cestu z neho von. A tu je ucenie Ježišovo a jeho cirkvi jednoznacné: Kto si svoj hriech prizná a prosí Boha a ludí o jeho odpustenie, ten si môže byt istý, že jeho hriech mu bude odpustený, nech by bol co ako velký. Ešte raz opakujem, každý hriech, co ako velký, bude v takomto prípade odpustený.
Máme ale ludí, ktorí si svoje hriechy nie sú ochotní priznat. Oni vedia, že zhrešili alebo sú v stave hriechu, no toto popierajú, ba priamo to zakrývajú. Nehovoríme tu o tých, ktorí majú strach z odkrytia pravdy o sebe. Alebo o tých, ktorým chýba odvaha nájst si spovedníka, pred ktorým by všetko otvorene priznali. Títo ludia sú si vedomí svojej hriešnosti a jej dôsledkov. Ich hriech ich deptá a vnútorne ruinuje, no oni akosi nevedia urobit krok, aby s tým cosi urobili. Sem patria tí, ktorí vedia, že majú hriech, no vedome ho zakrývajú, ba dokonca sú schopní konfrontovat toho, kto ich z ich hriechu usvedcí a použit všetky prostriedky na to, aby tohto cloveka usvedcili a umlcali.
Už možno tušíme, preco je tento hriech neodpustitelný. Preto, lebo ludia, ktorí ním hrešia o jeho odpustenie nestoja: tým, že si svoj hriech nepriznajú a neprosia ani o jeho odpustenie. A ako môže Boh odpustit nieco, o dopustenie coho dotycný clovek nestojí? Ako môžeme dat dar do rúk cloveka, ktorý o náš dar nestojí, a ktorý nevystrie ruku, ked mu ho dávame. Boh jednoducho nemôže odpustit nasilu cloveku, ktorý o jeho odpustenie nestojí a neprosí.
Príkladom nám je kontext týchto slov o neodpustení hriechu proti Duchu Svätému. U všetkých evanjelistov je tento kontext ten istý: Ježiš je v kontakte so zákonníkmi a farizejmi, ktorí sú presvedcení o jednom, no tvrdia nieco iné, teda klamú. Vedia že nieco je biele, no tvrdia, že je to cierne. Ježiš poukazuje na nelogiku v ich tvrdeniach, no aj napriek tomu, že jeho slová sú jasné, na svojej pozícii zotrvávajú. A takto postupne Ježiša dostanú a odsúdia ho. Proces s Ježišom je jednou velkou lžou; tí, ktorí sa na nom zúcastnovali, to vedeli, a predsa si to nepriznali. Taký je i nedelný dialóg s Ježišom: Ježiš ich konfrontuje, no oni si svoj omyl nepriznajú, namiesto toho sa dajú do boja proti nemu, ktorý im ich hriech vycíta.
A tu sa pozrieme ešte raz na už spomínaný výrok Scotta Pecka, že praví hriešnici nie sú vo väzeniach, ale v kostoloch. Väzni vedia, že sú zlí a hriešni a väcšina z nich nemá problém si svoj hriech priznat. No niektorí ludia v kostole budú s vami bojovat do krvi, že oni sú v poriadku, a že ako si dovolujete dokonca co i len pomysliet na to, že oni by mohli byt hriešnikmi. Takýmto ludom samozrejme nie je možné odpustit žiaden hriech. A presne toto je hriech proti Duchu Svätému: odporovanie poznanej pravde.
Ako tento žalostný stav riešit? V prvom rade treba povedat, že je to stav velmi vážny. Dôvodom toho je to, že clovek sa sám dokáže casom do svojich krážov zamotat až tak, že už ani on sám už nedokáže rozoznat, co je pravda a co lož. Dalším nebezpecenstvom je to, že clovek má masku. A tá maska spôsobuje, že navonok je všetko uhladené a v poriadku. Richard Rohr to prirovnáva k predavacovi ojazdených áut. Všetko je to tak krásne vyleštené, že clovek si myslí, že kupuje (a jeho predavac, že predáva) to najlepšie auto na svete.
Je však možné, že clovek predsa príde k precitnutiu svojho stavu. A že nakoniec predsa zacne cítit vinu. Zázraky sa dejú i tu. Želám nám všetkým, milí priatelia, aby pre nás život v pravde bol hodnotou najsilnejšou, nech nás to stojí cokolvek.
Link to this Episode
Promote this show on your site
Dailysplice_badge
 

 
Add Your Comment:
simple_captcha.jpg
(type the code from the image)
Please wait...