Splice-station-sidebar-header
No-podcasts
Ad
 
04
May
2012
Episode: Zamyslenie P. Milana Bubáka na Piatu nedelu vo Velkonocnom období: Apoštol Pavol 
Vatikánsky Rozhlas - Clips-SLO | 2413 Episodes
Liked it:
---
00:07:26:33 Zamyslenie P. Milana Bubáka na Piatu nedelu vo Velkonocnom období s názvom Apoštol Pavol

V Sýrii sa nachádza jedna malá dedinka, ktorej meno je Deraya. Nachádza sa na starobylej ceste medzi Damaškom a Jeruzalemom. Vyzerá – podobne ako tisícky tamojších vidieckych usadlostí – dost nezaujímavo, ako keby sa dejiny zaprisahali, že im je ukradnutá. Väcšina Sýrcanov, ktorí ju obývajú, i tých z jej okolia, nemá potuchy, preco sa táto obec nazýva Deraya. No tých pár krestanov, ktorí sa tam nachádzajú, to vie. V arabcine slovo deraya znamená „videnie“. Nieco sa na tejto ceste z Jeruzalema do Damašku stalo a toto nieco dalo dedinke meno. Je to miesto, kde sa podla starobylej tradície prenasledovatel Šavol stretol s Kristom.
Malá katolícka kaplnka, ktorá stojí v dedinke je pamätníkom na snád najvýznamnejšiu konverziu v celých dejinách krestanstva. Šavol sa vybral z Jeruzalema do Damašku, aby tu z poverenia autorít, ktoré si od nich vo svojej horlivosti vynútil, pochytal krestanov a nadobro urobil koniec tomuto – podla neho – bláznovstvu. No na ceste bol konfrontovaný Bohom, ktorý šiel svojmu prenasledovatelovi naproti, aby sa stretli kdesi na polceste. Šavol bol presvedcený, že prenasledovat krestanov bolo jeho povolanie, ku ktorému ho volal Boh: „Ja som si myslel,“ hovorí, „že musím všemožne bojovat proti menu Ježiša Nazaretského. A to som v Jeruzaleme aj robil. A ked som dostal od velknazov moc, vela svätých som dal pozatvárat do väzenia; a ked ich zabíjali; ja som súhlasil. Po všetkých synagógach som ich casto trestami nútil rúhat sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách (Sk 26,9-11).
Nech sa na ceste do Damašku stalo cokolvek, Pavol svoj nový zaciatok odvodzuje od tohto zážitku. Nikdy nevyhlásil, že jeho zmena bola akousi popoludnajšou epizódkou. Jeho zmena zacala na ceste do Damasku a pokracovala pocas celého jeho života. Pocas prvých troch rokov po nej Pavol absolvoval svoj noviciát na Arabskej púšti. Potom šiel do Damašku, kde sa mu podarilo obrátit tamojšiu židovskú komunitu kompletne hore nohami. Náš nový misionár si iba o vlások zachránil svoj život pred rozzúrenými židmi, ked ho jeho priatelia spustili na koši dolu z mestských hradieb. Tento potupný odchod bol pre neho prvým z jeho mnohých útekov.
Pokracovanie tohto Pavlovho príbehu sa nachádza v prvom cítaní nasledujúcej nedele. Ujde do Jeruzalema, kde sa snaží pridat sa k uceníkom, no nastane tvrdé prebudenie. Uceníci sa Pavla boja; jednoducho nie sú schopní uverit, že sa naozaj zmenil. Vzhladom k jeho známej minulosti, ani sa im niet co divit. Ich postoj je viac než pochopitelný. Ako sám priznáva, jeruzalemským krestanom kedysi vyhlásil krvavú vojnu. A teraz sa snaží dostat sa medzi nich, rovno do ich vnútra. Barnabáš, ktorého meno znamená „syn povzbudzovania“ sa novopríšelca ujme. Predstaví Pavla apoštolom, rozpovie im príbeh jeho obrátenia a jeho nedávne kázanie.
Nie je nám povedané, ci to na apoštolov zapôsobilo. Vieme však, že Pavol zacal v meste kázat. Avšak Jeruzalemu urobí tú istú láskavost, ktorú urobil Damašku – spôsobí pozdviženie a svojich posluchácov zmení na divokých vrahov. Dalšia smrtonosná reakcia, dalšia záchranná operácia, další núdzový odchod. A ked odíde, Lukáš nám hovorí, že cirkvi v tejto oblasti teraz zacínajú požívat pokoj. Doslova: „A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevnovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha“ (Sk 9,31). Ked poslali dynamit na sever, cirkvi mohli znova dýchat lahšie.
Niektorí biblisti hovoria, že Pavol ostal v Tarze až sedem rokov, a že to bolo vlastne vyhnanstvo. Cirkev ho tam poslala, aby sa ho nadobro zbavila. Pavol tam nakoniec neostal. Po tých údajných siedmych rokoch ho tam šiel vyhladat Barnabáš, no bolo to preto, lebo Pavol sa v Tarze zmenil a podla všetkého apoštoli – pravdepodobne na popud Barnabáša – usúdili, že Pavol už nie je tým, cím býval a že bude dobré dat mu druhú šancu. Co sa vlastne stalo? Preco Pavol takto dopadol? Preco všade narážal?
Kardinál Martini, bývalý milánsky arcibiskup, popisuje Pavlov problém takto: „To, co sa stalo Pavlovi bolo to, co sa casto stáva v prípade úplnej a náhlej konverzie, kedy sa všetko zacne javit v tomto najlepšom a najpriaznivejšom svetle a kedy motívom stojacim za konverziou nie je len zmena miesta pôsobenia alebo zmena tímu, ale vízia nového života, ponúknutá v Ježišovi: Prihodí sa cosi úplne nové, co je jasne dielom Božím. Lenže, ked sa clovek potom snaží znova sa dostat do svojej každodennej rutiny, zistí, že mu ostala tá istá osobnost. Pavol sa vrhol do svojej novej misie s tým istým zápalom, s ktorým obhajoval svoju starú misiu. Jednoducho premiestnil svoju horlivost z jedného miesta na druhé a ujíma sa práce, ktorú vidí pred sebou ako práce, ktorá ako keby patrila jemu. A tak v tomto bode Pán dovolí, aby bol tvrdo a tažko ocistovaný, aby sa tak naucil, že konverzia, to nie je jednoducho nieco, co by mu ponúklo nové pole pre jeho cinnost, ale je to nový spôsob života, nový spôsob pozerania sa na veci, a on sa do tohto nového pohladu musí ako keby ponorit, aby sa tak tento nový pohlad mohol stat súcastou jeho osobnosti. Je pravda, jeho myšlienky a slová boli jasné. Lenže jeho správanie bolo to isté, aké bolo predtým. Cez svoju bolestnú skúsenost si Pavol uvedomí velmi jednoduchú pravdu, že Pánom je Boh a že Boží služobník sa musí cez ustavicné vyprázdnovanie svojho srdca zo všetkých osobných úspechov stávat cím dalej, tým ohybnejším nástrojom v rukách Božích.“
Pavol mal v Tarze dostatok casu na uvažovanie nad sebou a nad svojím správaním. Bol mužom v mladom veku, pravdepodobne okolo 30-tky. Keby bol zostal židom, mohol so svojim vzdelaním a dôverou, ktorú do neho jeho nadriadení skladali, dosiahnut skvelú kariéru. No on sa obrátil. A nová komunita ho odpísala? Preco? Zdá sa však, že Pavol tieto otázky v sebe spracoval, pretože z Tarzu sa vracia už pokornejší. Už si uvedomuje, že on nemôže byt v strede javiska. V strede javiska musí byt Kristus. A on musí neustále umierat sebe samému i svojmu egoizmu. Z Pavla sa stane pokorný clovek. A aj ked je už naspät komunitou prijatý, neustále si uvedomuje svoju minulost – ci už židovskú, alebo tú z prvých rokov po konverzii.
Pavol je náš brat. Každý z nás potrebuje na svojej duchovnej púti prejst cez tú istú cestu. Pravé obrátenie je odvrátenie sa nielen od vecí, ale predovšetkým od seba samého. Pravé obrátenie je poznamenané pokoru a totálnou oddanostou Kristovi. Clovek, ktorý sa naozaj obrátil, zakusuje to, co nakoniec povedal o sebe sv. Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 20)
Link to this Episode
Promote this show on your site
Dailysplice_badge
 

 
Add Your Comment:
simple_captcha.jpg
(type the code from the image)
Please wait...